Prečo je pre nezamestnaného z osady mzda 600 eur málo?

Autor: Štefan Kužma | 26.1.2012 o 14:22 | (upravené 27.1.2012 o 8:47) Karma článku: 19,85 | Prečítané:  7616x

Neustále sa rozširujúce rómske osady sú so svojou takmer stopercentnou nezamestnanosťou obrovskou záťažou najmä východného Slovenska.  Často panuje názor, že na vine je nedostatok pracovných príležitostí v regióne ale i na celom Slovensku.

Najnovšie poznatky z Kežmarku, Lipian, ale i ďalších východoslovenských miest však svedčia o niečom inom. Slovenské podniky v elektrotechnickom alebo automobilovom priemysle rozširujúce svoju výrobu ponúkali prácu i dlhodobo nezamestnaným ľuďom bez kvalifikácie. Úrady práce núkali stovkám svojich klientov zárobok i vyše 500 eur, čo je v tomto regióne neraz na úrovni nástupných platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Navyše s ubytovaním a preplácaním dopravy domov. Žiaľ drvivá väčšina týchto nezamestnaných neprejavuje záujem, napriek rečiam o tom, ako veľmi chcú pracovať, ale nikto ich nechce zamestnať. Pracovníci úradov sa najčastejšie stretajú s  odpoveďou, že sa im neoplatí túto prácu prijať, lebo na dávkach stratia skoro toľko, čo každodenným chodením do práce získajú. Majú títo ľudia pravdu? Žiaľ áno. Pozrime si príjem rodiny dvoch dlhodobo nezamestnaných so 4 školopovinnými a 1 mladším dieťatom:

Dávka  v hmotnej núdzi                               212,30 €

Za plnenie školskej dochádzky                     68,80 € (4 x 17,20)

Na zdravotnú starostlivosť                           14 € (7 x 2)

Aktivačný                                                    126,14 €

Na bývanie                                                  89,20 €

Dotácia na obed pre školopovinné deti          80 € (20 x 4)

Prídavky na deti                                           110,05 € (22,01x5)

SPOLU                                                         700,49 eur

Pri tomto príjme sa skutočne nečudujem, že väčšine z nich sa neoplatí chodiť do práce. Jednoducho je finančne výhodnejšie mať čím skôr čo najviac detí ako zarábať si prácou. Môže si to ale naša krajina dovoliť? Zvládne tento sociálny systém i o dvadsať rokov? Odpoveď je jednoznačne nie. Už z počtu dnes narodených detí v osadách je jasné, že ak niečo štát radikálne neurobí, v tom čase bude týchto nezamestnaných dvojnásobok a tým nehovoríme o desaťtisícoch ale niekoľko státisícoch ľudí.

Čo je teda potrebné urobiť, aby sme situáciu zvrátili? Najskôr musíme zmeniť systém sociálnej pomoci tak, aby sa ľuďom oplatilo pracovať. Mzda pracujúcich rodičov nezávisí od počtu detí, preto i sociálne dávky, ktoré poberajú nepracujúci, by nemali závisieť od počtu detí. Zároveň  tieto dávky musia byť podmienené i aktivitou poberateľov. Je jasné, že nebudeme mať pre každého zamestnanie, hlavne pre tých, ktorí nemajú žiadnu kvalifikáciu ani pracovné návyky. Títo ľudia však môžu robiť pre štát, kraj, či obec. Práce je u nás dosť. Je potrebné robiť pri úprave riek a potokov proti povodniam, čistení ciest, ulíc, parkov, pri výsadbe a čistení lesov, či triedení odpadu. To dokáže robiť každý, kto má zdravé ruky. Ten, kto nebude chcieť ani takto pracovať, tomu by nemali byť vyplácané peniaze, ale poskytnutá iba základná sociálna pomoc.

Ak chceme súčasný negatívny vývoj zvrátiť, nemôžeme čakať až z detí uvedených v našom príklade budú poberalia sociálnych dávok a každé z nich bude mať päť, možno aj viac detí. Preto musíme s vyššie uvedenými krokmi začať už teraz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?