Oplatí sa vôbec obyvateľom osád pracovať?

Autor: Štefan Kužma | 5.4.2011 o 21:06 | (upravené 6.4.2011 o 9:05) Karma článku: 20,30 | Prečítané:  28391x

Predstavte si, že patríte do rodiny, v ktorej žije otec, matka a minimálne 6 detí. V podstate typická vzorka rómskej rodiny z východného Slovenska. Dostali by ste príležitosť vybrať si z dvoch možností. Nebudete pracovať, dostanete na dávkach a rôznych prídavkov a príspevkoch 750 eur a môžete sedieť celý deň doma. Alebo pôjdete pracovať, budete každý deň ráno vstávať, cestovať do práce, neskoro večer sa vracať a dostanete teoreticky o 69 eur viac. Preto teoreticky, lebo prakticky ich precestujete, takže nemáte nič navyše. Pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? Myslím, že výber je vopred jasný.

 scan0001.jpg

           Systémom našich sociálnych dávok sme naučili ľudí v hmotnej núdzi, že pracovať sa im neoplatí. Veľmi rýchlo si spočítajú, či niečo získajú, keď si nájdu prácu. Človek v hmotnej núdzi, ktorý má deti, dostáva od štátu popri sociálnych dávkach toľko príspevkov a prídavkov, že sa to zdá až neskutočné. Okrem dávky v hmotnej núdzi im patrí príspevok na bývanie, na zdravotnú starostlivosť, za to, že deti vôbec chodia do školy, na učebné pomôcky a niektorým aj na dopravu detí do školy, hradí sa im strava detí v školskej jedálni a k tomu obligátne rodinné prídavky. Spolu tak podstatne prevyšujú samotnú dávku v hmotnej núdzi i peniaze za prácu pre obec.

 scan0002.jpg

            Nemôžem nespomenúť ďalšiu „výhodu", ktorú náš systém dáva ľuďom na sociálnych dávkach. Nemožno od nich vymáhať pokuty, škody, dlhy, ani ich exekuovať. Ak vám takýto človek napríklad ukradne mobil za 250 eur, následne ho chytia, tak sa to rieši ako priestupok. Dostane pokutu a tým sa to celé končí. Vymáhanie pokuty sa zastavuje, pretože ide o človeka v hmotnej núdzi. Rovnako to nevyrieši ani vašu škodu, aj keď ste prišli o mobil, lebo ani škody sa dnes nemôžu vymáhať od ľudí v hmotnej núdzi. Ak už mobil predal, peniaze od neho nedostanete. To ale platí len kým je v hmotnej núdzi. Akonáhle začne pracovať a dostane sa z nej, vtedy mu z výplaty stiahnu všetky pokuty, škody a dlhy, ktoré má na rováši.  Preto si každý, kto má na krku takéto „záväzky" si rozmyslí, či sa mu oplatí zamestnať.

           Musíme si uvedomiť, že donekonečna to takto nejde. Je ťažké zmeniť rokmi zaužívaný systém, či prekonať bratislavskú „byrokraciu". Nedá sa však stále zatvárať oči pred týmto problémom. Samo sa to nevyrieši. Kým výrazne nerozlíšime občanov v hmotnej núdzi na tých, ktorým sa chce pracovať a tých „druhých", nič sa nezmení. Jedným musíme dať nejakú prácu. Prvým krokom je i schválenie mojej novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá rozšíri možnosť zapojiť do aktivačných prác viac ľudí.  Budú už môcť pracovať nielen pre obce, ale aj pre správcov  ciest. Roboty pre ľudí bez kvalifikácie je dosť. Stačí sa pozrieť, v akom stave sú naše cesty,  odpočívadlá, parkoviská.  Tým druhým  znížiť dávky na nevyhnutné minimum. Na to je potrebná zmena zákona o hmotnej núdzi.

          Je potrebné zlepšiť aj vymožiteľnosť práva.  Priestupok musí byť potrestateľný, pokuta vymožiteľná. Rovnako, ak niekto spôsobí druhému škodu, musí mu ju nahradiť.  Preto  pripravujem  zákon o treste povinnej práce, podľa ktorého vinník, ak nevie pokutu zaplatiť, bude si ju musieť odpracovať. Je potrebné zmeniť i ďalšie zákony tak, aby aj z dávok v hmotnej núdzi sa  dali vymáhať peniaze za škody spôsobené iným občanom.

 

            

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?